Keď bol Dr. Demartini na Slovensku v marci 2012, Dominik Orfánus z eTrend s nim spravil rozhovor, ktorý vyšiel v časopise profit len nedávno. Tu si môžete prečítať celé jeho znenie.

Peniaze sú sedmina šťastia

V prvej triede mu povedali, že nebude nikdy vedieť komunikovať, čítať a písať, a teda, že to v živote nikam nedotiahne

Tak sa podľa toho zariadil a veril tomu. Do svojich sedemnástich. Až kým John Demartini takmer zomrel na predávkovanie strychnínom. Rozhodol sa obísť svet a učiť ľudí, ako viesť harmonický život. Namiesto motivačných prednášok však ľudia počujú tvrdú realitu – sami o sebe. Hovorí, že väčšina ľudí sa trápi, pretože chcú veci, ktoré nie sú ich hodnotami, a tak vlastne žijú život iných ľudí.

Čo robíte na Slovensku?

Práve som priletel z Japonska. Keď som mal sedemnásť, mal som sen, že budem prednášať v každej krajine na svete zistenia o ľuďoch a ich správaní, aby som iným ľuďom pomohol žiť plnohodnotnejšie životy. Takže cestujem neustále. A keď mám možnosť ísť do krajiny, kde som ešte nebol… Tak som ponuku prednášať na Slovensku, samozrejme, prijal.

Ako ďaleko ste v plnení tohto sna?

Bol som už v 97 krajinách, pričom na svete je viac ako dvesto štátov. Takže som tak na polceste. Na Slovensku prednášam o peniazoch a bohatstve.

Ste bývalý chiropraktik. Rozumiete sa do peňazí?

Venujem sa všetkému, čo sa týka ľudského potenciálu a správania. Napríklad v Mexiku som prednášal pre tisíce mladých žien, ktoré majú priskoro deti, končia na ulici, kde ich využívajú kartely na pašovanie drog. Prednášal som im o iných možnostiach v živote, vzdelaní a budúcnosti ich detí. V Tokiu som teraz prednášal pre obete minuloročnej cunami o tom, ako sa vyrovnať so stratou blízkych, v Rakúsku o ľudských konfliktoch, v Amerike zasa mladým väzňom o ich možnostiach v živote a v Hollywoode, pred Oscarmi, som hovoril o riešení konfliktov.

Ako dokážete prednášať o toľkých veciach, ak ste niektoré z nich priamo neštudovali či nezažili?

Väčšinou konzultujem priority publika s tými, ktorí ma objednávajú. Zistíte, že takmer všetko, o čom ľudia chcú počúvať, sa týka ich správania. Prednášal som azda každému sektoru, čo existuje. Každý deň je iný, neustále stretávam nových ľudí. V Londýne, kam idem, napríklad okrem vystúpení absolvujem aj veľa stretnutí s vedcami, ako je fyzik Freeman Dyson, ktorý v podstate prebral pozíciu Alberta Einsteina. Ale stretnem sa tam aj s malým géniom, asi najmúdrejším dieťaťom na planéte. Má iba desať, ale prečítal už trinásťtisíc kníh.

Vaše vystúpenia sa venujú mnohým témam. Nie je to priveľa na jedného človeka? Predsa len, nemôžete byť expertom na všetko.

Pýtajú sa ma to ľudia už štyridsať rokov. Keď som si robil doktorát, vo všetkom, čo učiteľ zadal, som vždy prekonal jeho očakávania aspoň desaťnásobne. Kvôli sebe. Nechcel som sa učiť iba preto, aby som urobil skúšku. Ale preto, aby som sa naučil niečo nové. Prečo by som mal byť priemer, keď môžem byť excelentný? Dokázal som to, lebo som si osvojil rýchločítanie a rýchloučenie. Na konci štúdia som namiesto chodenia na prednášky chodil prednášať sám. Keď sa pozriete do histórie, väčšina veľkých učencov boli všestranní ľudia. Začal som medicínou, potom som študoval psychológiu, fyziológiu, filozofiu, teológiu, fyziku, astrológiu a podobne. O všetkom som napísal knihy a prednášam o tom. Milujem učiť sa a učiť ostatných. Zaujímavé je, že keď učím ostatných, ja sám sa učím ešte viac. Keď sa dokážem učiť desaťnásobne rýchlejšie ako priemerný človek, nevidím dôvod, prečo by som sa nemohol vyznať v toľkých témach. Navyše je veľa princípov, ktoré sa prelínajú naprieč vedami.

Čo je napríklad pre všetky oblasti spoločné?

To je mojím poslaním od sedemnástich – nájsť najuniverzálnejšie princípy a zákony. Vedel som, že ak nájdem princíp, ktorý platí v stovke oblastí, budem mať ten najuniverzálnejší princíp. Existuje veda, ktorá sa volá axiológia. Je to vlastne veda o hodnotách. A na túto vedu sa vždy obraciam pri svojich prednáškach – je to totiž najkomplexnejšia veda o ľudskom správaní, ale je zároveň najmenej študovaná. Je v nej skrytá odpoveď o ľudskom „drive“.

Čo ste teda definovali ako hlavnú príčinu toho, či jednotlivec uspeje alebo neuspeje, čo je ten univerzálny princíp?

Ak si jednotlivec neuvedomuje, čo je pre neho dôležité, dostane do svojho života injekciu toho, čo je dôležité pre iných. Dá si ciele, ktoré sú bežné v spoločnosti, v komunite, v ktorej sa pohybuje. Ale tie ciele nie sú kongruentné s jeho životom a hodnotami. Myslí si však, že keď ich dosiahne, tak bude šťastnejší. Preto za týmito cieľmi „vesluje“, ale nejde mu to hladko, lebo nemá dostatočnú vnútornú motiváciu, aby prekonal prekážky. V určitom bode to vzdá. A berie to ako osobnú prehru.

Ako je to podľa vás správne?

Ľudia potrebujú mechanizmus, s ktorým by si dokázali dať reálne ciele na reálny čas a najmä by vychádzali z reálnych hodnôt. Kľúč k dosiahnutiu čohokoľvek je v zhode ich činov alebo záujmu a ich hodnôt. Ak vám niečo v živote chýba, cítite sa nespokojný a vtedy ste náchylný k rýchlym riešeniam, ktoré vám dodajú dopamín a oxytocín – teda alkohol, drogy a podobne.

O hodnotách je veľmi moderné hovoriť najmä vo firmách. Ale často ľudia ani nevedia, čo sú ich hodnoty.

Hodnotami nemyslím tie morálne a etické všeobecnosti. Hodnota je to, čo si cenia vo svojich životoch najviac. Pre mamu to môže byť dieťa a pre biznismena jeho podnik. V tejto oblasti sú schopní prekonať hocijakú prekážku a sú oddaní urobiť čokoľvek. Keď dokážete toto, tak ste na najlepšej ceste k úspechu. Ak si zamestnanci plnia vo firme svoje hodnoty, tak chodia do práce nadšení. Ak nie, tak sa tešia na víkend, chcú viac dovolenky, vyššiu výplatu… Nepripomína vám to niečo?

Dr. Demartini

 

Kedy ste vy objavili svoje hodnoty? Nebolo to práve v tom najbúrlivejšom období vášho života?

Keď som mal štrnásť, mal som jednu zaujímavú skúsenosť. Žil som na ulici a stopoval som z Texasu do Kalifornie. V El Pase som sa dostal do potýčky a vtedy som narazil na istého chlapíka. Namiesto toho, aby ma vzal na kávu, dotiahol ma do knižnice a povedal, že nech sa radšej naučím čítať, lebo ak viem čítať, získam múdrosť lásky a lásku k múdrosti. A to sú dve veci, ktoré mi v živote nik nevezme. Ukázalo sa, že tento pán bol Howard Hughes (americký podnikateľ, investor, producent, známy napríklad založením aeroliniek TWA – pozn. Profit).

Vtedy sa vo vás zobudila túžba po vzdelaní?

Bohužiaľ, nie. Dostal som sa až na Hawai, miloval som surfovanie. Najprv som býval pod mostom, potom na lavičke v parku a nakoniec som býval v stane. Vyskúšal som drogy, alkohol, všetko. Takmer som zomrel. Bol som v tom stane niekoľko dní, v mdlobách, v mojich vlastných zvratkoch, moči a stolici. Našla ma jedna pani, zobrala ma, postarala sa o mňa a keď som od nej odchádzal, zbadal som leták o prednáške Paula Bregga. Nikdy som na žiadnej prednáške nebol, ale intuícia mi hovorila: „Choď tam!“ Za jednu hodinu ma tento človek inšpiroval natoľko, že som uveril, že dokážem byť vzdelaný inteligentný človek. Povedal som si, že precestujem celý svet, aby som vzdelával ľudí.

Ako sa pozeráte na biznis so sebarozvojom a motivačnou literatúrou? V ostatných rokoch zažíva skutočný rozmach, ale je aj plný odpadu.

Ak žijete podľa svojich vnútorných hodnôt, ste inšpirovaný zvnútra a nepotrebujete žiadnu vonkajšiu motiváciu. Ani motivačné knihy. V opačnom prípade potrebujete motiváciu, niekoho, kto vás namotivuje. A to ja nie som. Pomáham ľuďom nájsť, čo je dôležité pre nich, aby našli vlastnú životnú cestu. Nehovorím im, čo robiť. Od motivátora je to k edukátorovi, za ktorého sa považujem, dlhá cesta. Je na nej mnoho ľudí s rôznym stupňom poznania. Samozrejme, je to rastúci priemysel – vždy, keď je oblasť, o ktorej nejaký človek niečo vie, čo ostatní nie, je tu priestor na predaj tohto poznania. Ale tak je to od čias Aristotela. Keď sa pozriem na tento priemysel, vidím ľudí, ktorí chcú ostatných ľudí posunúť ďalej, a vidím tiež ľudí, ktorí chcú v prvom rade zarobiť. V tom je tento biznis rovnaký ako hociktorý iný – rôzni ľudia s rôznymi motívmi.

Kto inšpiruje vás?

Čítam najmä klasiku. Veľmi ma inšpirujú západní filozofi, napríklad nositelia Nobelových cien. Zaujímajú ma veci, ktoré obstoja skúšku času. Niečo, čo bude platiť aj o sto či tisíc rokov. Veľmi málo biznismenov ide na to takto, väčšina sa snaží iba využiť príležitosť na trhu. Takže aj keď som bol jeden z tých, ktorí pred štyridsiatimi rokmi zakladali sebarozvojovú kultúru, nečítam ju, veľmi ma nezaujíma. Nechcem, aby to znelo nafúkane, ale som presvedčený, že mám oveľa širší pohľad ako väčšina iných edukátorov na trhu. Rešpektujem však tých, ktorí sú expertmi v niektorom malom odbore.

V čom je váš prístup iný oproti ostatným edukátorom či motivátorom?

V prvom rade sa snažím ľuďom ukázať, že sú úžasní a dokonalí už teraz. Nepotrebujú sa meniť. To máte ako v škole učiteľka – má tam dieťa, ktoré miluje počítačové hry. Ale sama ich nikdy nehrala. Tak nanúti žiakovi, čo sa má učiť, čo je pre neho dôležité, ako sa má zmeniť. Ale podľa jeho hodnôt to pre neho dôležité nie je. Veď deti milujú učiť sa niečo, čo je pre nich dôležité. Učiteľka sa často ani nepokúsi zistiť, aké má dieťa hodnoty, čo je pre neho dôležité. Potom by mohla podľa týchto jeho hodnôt učiť – teda nastaviť to, čo ho chce naučiť tak, aby napĺňala hodnoty žiaka. Deje sa to? Namiesto toho sa dieťa uzatvára stále do seba, učiteľ je frustrovaný a začína byť autoritatívny, žiakovi nalepí nálepku zlého žiaka a vlečie sa to s ním celý život. Platí to aj v biznise či hocikde inde – ak človek robí niečo, čo mu nenapĺňa jeho hodnoty, je frustrovaný a nemá zo svojho života radosť.

Dajú sa hodnoty meniť?

Buď zmeníme ciele podľa našich hodnôt, alebo zmeníme hodnoty. Vaše hodnoty sa prirodzene počas života menia. Keď máte nula až desať rokov, chcete sa hrať, keď máte desať až dvadsať, chcete sa socializovať, od dvadsať do tridsať si chcete nájsť partnera a budovať kariéru, od tridsať do štyridsať zasa chcete budovať rodinu a stabilizovať svoje príjmy.

Ale dajú sa hodnoty meniť vedome?

Vždy sa na prednáškach pýtam, kto chce byť finančne nezávislý. Všetci dajú ruky hore. Keď sa ich spýtam, že kto už je, tak ostane so zdvihnutou rukou možno päť percent ľudí. Zaujímavé, že rovnaký pomer finančne nezávislých ľudí je hocikde na svete. Hovorím im, že vždy, keď si dajú cieľ, ktorý nezodpovedá ich hodnotám, budú agresívni a naštvaní sami na seba, budú sa cítiť oklamaní a nakoniec deprimovaní. Pretože tie ciele nikdy nedosiahnu. Každý chce byť finančne nezávislý, lebo ľudia vidia boháčov v televízii a povzdychnú si, že keby tak mali ich život… Ale ich hodnoty hovoria niečo iné. Ich hodnoty im hovoria, že majú peniaze minúť na svoje pôžitky dnes, nevidia význam sporenia či dlhodobého investovania. A ak nebudú mať v hodnotách bohatstvo, tak ho nikdy nedosiahnu. Takže v zásade máte dve cesty – buď si prestanete dávať nesplniteľné ciele a prestanete sa trápiť, alebo zmeníte svoje hodnoty. Vždy dávam ľuďom návod na to, ako dosiahnuť šťastný život s tým, čo majú už teraz, s ich súčasnými hodnotami, ale ukážem im aj cestu, ako zmeniť hodnoty. Hneď ako to pochopíte, máte výhodu oproti ľuďom, ktorí to nevedia.

Zjavne to nevie mnoho ľudí, lebo štatistiky psychológov sa zhoršujú.

Ľudia sa neustále porovnávajú s inými ľuďmi, ktorí však majú úplne iné životné hodnoty. Nielenže si nevážia svoje hodnoty, ale začínajú žiť podľa hodnôt iných. Vtedy si dávajú očakávania, ktoré nikdy neprídu. Nie som proti porovnávaniu, je skvelé pri poznávaní samého seba rozširovať naše obzory, aby sme prebudili niektorú časť seba, ktorá nás obohatí. Ralph Waldo Emerson povedal, že závidenie je nevzdelanosť a imitácia je samovražda. Keď závidíme, ale nemáme správne hodnoty, skončíme ako porazení.

Ale keby ľudia robili iba to, čo milujú, nezarobili by.

Nejde o to, koľko zarábate, ale ako riadite to, čo zarábate. Riadi to hierarchia hodnôt. Keď sa ľudí na seminároch pýtam, čo by spravili s desiatimi miliónmi dolárov, okamžite hovoria, čo by si všetko konečne kúpili. Iba percento z poslucháčov by investovalo a budovalo bohatstvo. Ako chcú byť bohatí, keď všetko minú a nebudú mať peniaze, ktoré pracujú pre nich? Nemajú hodnoty na bohatstvo, ale na míňanie peňazí. Najprv si to musia uvedomiť a následne pracovať na zmene hodnôt.

Zároveň je tu konkurencia iných ľudí, ktorí majú rovnaké hodnoty ako my.

Tam je priestor na sebazdokonaľovanie. Na sebarozvoji je zaujímavý jeden fakt: ľudia, ktorí ho potrebujú najviac, ho robia najmenej. Ľudia, ktorí ho potrebujú najmenej, na sebe pracujú najviac. Donald Trump trávi sebarozvojom štyri hodiny denne, lebo chápe, že sa musí neustále učiť, aby bol krok pred konkurenciou.

Aké stratégie používate na to, aby ste boli bohatý?

V prvom rade nenechám, aby moje peniaze riadili emócie. Preto mám kopec automatických príkazov, či už na sporenie alebo investovanie. Takto automaticky sporím či investujem, nemusím o tom rozmýšľať. Lebo jednými z najsilnejších emócií sú strach a chamtivosť. Pri peniazoch funguje takzvaný Parkinsonov princíp, teda viac peňazí vám neprinesie viac bohatstva, lebo vám prídu do života nové účty – ak to dovolíte. Ak chcete byť v živote bohatý, musíte sebe platiť prvému. Teda sporiť.

Prečo ľudia merajú úspech či bohatstvo vonkajšími vecami a nie tým, čo majú vnútri?

Viete, ľudia, ktorí sú úspešní, viac-menej kašlú na to, čo si o nich ostatní myslia. Naopak ľudia, ktorí žijú podľa hodnôt iných, majú často nutkanie ukázať sa tým, čo majú.

Podľa štatistík väčšina bohatých ľudí je aj tak nešťastná. Zanedbali azda niektorú zo svojich hodnôt?

Ako ľudské bytosti máme schopnosť ovládať všetkých sedem kľúčových oblastí nášho života – duchovno, myšlienky či rozum, kariéru, peniaze, rodinu, fyzické zdravie a sociálne vzťahy. Pre šťastie a vyrovnanosť potrebujete rovnomerne pokryť všetkých sedem oblastí. Peniaze sú tak iba jedna sedmina šťastia. Ak si niekto myslí, že peniaze ho urobia šťastným, má ilúziu. Peniaze neurobia nič iné, iba otvoria možnosti a bránu k inej palete pôžitkov, zodpovednosti a bolestí. Nie je to lepší život, je to iný život.

Ako zmenil úspech filmu Tajomstvo váš život?

Nuž, každého v tom filme som už poznal. Moja popularita a objednávky na moje prednášky narástli o 15 či 20 percent. Ale pozor, Tajomstvo nie je pohľad nikoho z nás, čo sme v ňom účinkovali. Bola to konštrukcia autorky. Samozrejme, poslúžila mnohým ľuďom. Ale mohla priniesť aj sklamanie, pokiaľ ľudia iba snívali a nerobili žiadne kroky k splneniu snov. Pred dvoma rokmi som vydal vlastné video, kde boli veci, ktoré v Tajomstve vynechali. Materiálu bolo dosť, nakrúcal som Tajomstvo vyše sedem hodín, ale nakoniec tam bolo použitých iba pár minút. Podľa mňa to najdôležitejšie tam chýbalo. Neexistuje radosť bez bolesti či smútok bez radosti. Nechcem ľuďom fantazírovať, že existuje svet, kde sú iba dobré emócie.

 

John Demartini (57)

Americký autor a spíker, pochádza z texaského mesta Houston. Napriek tomu, že bol dyslektik a mal poruchy sústredenia, naučil sa čítať, písať aj komunikovať. Absolvoval bakalárske štúdium na Houstonskej univerzite, diplom chiropraktika získal na Texaskej univerzite, ale študoval a venoval sa ďalším disciplínam. Dnes je jeden z najuznávanejších svetových expertov na ľudské správanie. Tento edukátor prednáša 360 dní v roku. Prečítal vyše 29-tisíc kníh a napísal 40 vlastných, z ktorých mnohé boli preložené do tridsiatich jazykov. Je jedným zo zakladateľov sebarozvojového priemyslu, známy je aj z účinkovania vo filme Tajomstvo (Secret). Už osem rokov je vdovcom, má dve dcéry a jedného syna. Jedna dcéra študuje módu v Austrálii, druhá píše poéziu a knihy v Houstone a syn študuje filozofiu a teológiu na Texaskej univerzite. J. Demartini väčšinu roka cestuje, má niekoľko domov po celom svete, ale za domov pokladá superluxusnú loď „Svet“ (World), kde býva spolu s osemdesiatkou ďalších vplyvných a bohatých ľudí.

Dominik Orfánus

http://profit.etrend.sk/archiv-profitu/rok-2012/cislo-9/peniaze-su-sedmina-stastia.html